JAPONSKO: Vedci z univerzity v Kyushu a Mitsubishi Heavy Industries skúmajú, či by iba zmena smeru vetrania klimatizácie mohla zlepšiť komfort a produktivitu užívateľov.
Štúdia
Štúdia hodnotila komfort prúdenia vzduchu. Hodnotilo sa subjektívnym hodnotením a fyziologickými meraniami vrátane teploty kože, elektroencefalogramov (na meranie elektrickej aktivity mozgu) a elektrokardiogramov.
„Je známe, že prúdenie vzduchu v miestnosti ovplyvňuje pohodlie. Hodnotenie bolo ale doteraz založené predovšetkým na subjektívnych pocitoch, ktoré môžu viesť k nezrovnalostiam,“ vysvetlil Tsuyoshi Okamoto. Okamoto pôsobí ako docent na fakulte Umenia a vedy Univerzity v Kyushu. V súčasnej dobe je vedúci novej štúdie zaoberajúcou sa fyziologickým a subjektívnym hodnotením komfortu v rôznych smeroch prúdenia vzduchu v chladenom prostredí.
„V našej štúdii sme kombinovali subjektívne hodnotenia s fyziologickými meraniami vnemov. Aby sa získalo spoľahlivejšie pochopenie tohto vzťahu, merala sa srdcová frekvencia a mozgová aktivita.
Ako v japonskom lete
Okamoto a jeho tím skúmali odpovede 19 účastníkov. Tí vstúpovali do kontrolovaného prostredia pri 20°C po 20 minútach strávených v miestnosti s teplotou 32°C. Simulovali tak príchod zvonku počas japonského leta.
V ochladenom prostredí účastníci štúdie vykonávali súbor jednoduchých mentálnych úloh. Vykonávané boli buď pod priamym alebo nepriamym prúdením vzduchu po dobu 20 minút. Následne pokračovalo ďalšie kolo úloh v opačných podmienkach prúdenia vzduchu.
Výsledok
Vedci dokázali riadiť prúdenie vzduchu pomocou klimatizácie vyrobenej spoločnosťou Mitsubishi Heavy Industries vybavenej panelmi na zabránenie prievanu. V prípade priameho prúdenia vzduchu fúkali cez tváre účastníkov, a pre dosiahnutie nepriameho prúdenia vzduchu fúkali pozdĺž stropu.
Počas tejto doby vedci uskutočnili merania vrátane teploty kože a elektrických signálov z mozgu a srdca a zároveň pravidelne požadovali od účastníkov subjektívne hodnotenie ich pohodlia.
Prievan marí úsmev v tvári
Okrem hlásenia vyššej spokojnosti s teplotou miestnosti a celkovej príjemnosti počítali účastníci pod nepriamym prúdením vzduchu v hlavách aj sekundy pomalšie, čo naznačuje potlačenie negatívnych emócií.
Fyziologické merania poskytli ďalšie dôkazy na potvrdenie týchto pocitov pri nepriamom prúdení vzduchu, napríklad zníženie sily mozgových vĺn na frekvenciách známych ako pásma beta a gama a rozdiely v meraniach srdca, ktoré naznačujú vyššiu úroveň bdelosti pri práci na duševných úlohách.
Okrem toho teplota tváre výrazne poklesla, keď bol vzduch nasmerovaný na tvár účastníkov, na rozdiel od nepriameho prúdenia vzduchu.
„Táto štúdia poskytuje spoľahlivé dôkazy o tom, že nepriame prúdenie vzduchu je skutočne pohodlnejšie, a tieto postupy je možné rozšíriť na ďalšie hodnotenie pocitov,“ uviedol Okamoto.
„Ďalšou výhodou nepriameho prúdenia vzduchu je to, že môže znížiť počet častíc, ktoré sa miešajú do vzduchu a následne ich vdychujeme, čím sa výhody zdvojnásobia,“ dodal.
Zdroj: Mitsubishi Heavy Industries, Klimatizácia na kľúč
